Našla som Boha, ale nebol v kostole

Autor: Lucia Cerchlanova | 14.9.2012 o 7:50 | (upravené 14.9.2012 o 19:27) Karma článku: 9,17 | Prečítané:  1529x

Už od ranného teenage veku som veľa premýšľala, bádala, cítila sa iná ako ostatní - cítila som sa divná, neskôr nepochopená. Časom som mala pocit že nepatrím na túto planétu. Mala som chvíle, keď som si myslela že tento svet je úplne skazený, že je odsúdený na zánik a niektoré dni som nachádzala malé iskierky nádeje že nie je všetko stratené a že ľudstvo má stále šancu. Viacerí z vás iste vedia o čom píšem. Neustále som riešila všetko okolo mňa, hľadala som následky ale ignorovala som príčiny. A potom to prišlo...

 

...vstúpila som do seba.

 

 

Jeden tmavý deň, keď som z poza okna videla iba nízke mračná a zopár kŕdľov holubov hľadajúcich nejaké omrvinky bolo v dome uši režúce ticho, ktoré prerušovali iba vlaky jazdiace hore a dole po trati a zvuk škrípajúcich kolies. Sadla som si na podlahu a hľadela som na jeden bod na zemi bez toho, že by som uvažovala nad tým čo vidím.

Neviem, možno za to mohla tá ponurná atmosféra ale rozhodla som sa že skúsim meditáciu. S pomocou googla (ktorý vie všetko, aj to ako nás nenápadne sledovať a informácie veľmi šikovne používať) som si naštudovala základné meditačné techniky. Potom to už išlo akosi prirodzene. Neskôr som v knihách veľa čítala, ako dlho trvá zvládnuť správnu techniku meditovania, čo treba urobiť, čo nerobiť - samé zákazy, príkazy a smernice mainstreamovej literatúry. Tak som to urobila po svojom - jednoducho som tam sedela a meditovala. Moja myseľ bola čistejšia ako lesné jazierko (to mi musíte dať za pravdu, pretože dnešné jazierka sú tak čisté, že i jeden glg vás môže stáť milú návštevu slovenskej nemocnice). Úplne som zabudla na okolie a bola som si vedomá iba existencie samej seba, môjho tela a môjho ducha, obe jednotky som vnímala oddelene, nezávislé na sebe. Telo sedelo na podlahe, ale duch sa akoby vznášal - bol to úžasný pocit, veľmi ťažko opísateľný.

Naše hlbšie ja, duch, duša, naša podstata existencie, vnútro - nazývajte to akokoľvek má neobmedzenú moc. Vesmír je hologram a náš duch je jedno z jeho malinkých častí.

 

Keď chcete zmeniť svet, zamerajte sa na jedinú vec, ktorú môžete ovplyvniť a to na seba. Pretože vy predstavujete svet. Vás duch, vaše myšlienky majú nepredstaviteľnú silu, ktorou si tento svet formujete. Ako hore, tak aj dole. Ako rozmýšľate, tak sa správate, konáte, a takú realitu si vytvárate.

Od mala som chodila do kostola, každú nedeľu, najprv s radosťou, potom povinne. Počúvala som všetky tie pravidlá čo dovolené je a čo nie je. Čakala som že objavím Boha, ale nejako som ho nevidela, nepočula ani necítila. Až zrazu v ten jeden pochmúrny deň u mňa v izbe na podlahe som ho našla, a nebol v chráme. Celý ten čas bol vo mne, tak isto ako je celý čas v každom z vás. Máme slobodu konať tak ako chceme, nie sme viazaný žiadnymi pravidlami, ale nesieme za svoje činy zodpovednosť. Neexistuje dobrý Boh a zlý diabol, ktorý nás láka na zlé chodníčky, to je len výhovorka slabých ľudí, ktorý takto chabo ospravedlňujú svoje činy, ospravedlňujú sa sami pred sebou. My všetci máme v sebe tak dobro ako aj zlo a máme všetku slobodu sveta rozhodnúť sa čo z toho využijeme a ako. Máme možnosť formovať svoje životy tak ako chceme tu a teraz, pretože v sebe máme všetko čo k tomu potrebujeme.

 

Tento upršaný deň v dome v malej slovenskej dedinke mi zmenil život. Teraz som v USA aby som si plnila sen, robím to čo ma baví, milujem svoj život a každý deň ďakujem že som našla ten poklad, ktorý sa často hľadá tam kde nie je.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?